Rostock/Bratislava
27. augusta (TASR) – Rozmach prúdových lietadiel síce nastal až po
druhej svetovej vojne, jeho základy však boli položené už pred jej
vypuknutím. Prvý skúšobný let prúdového lietadla sa uskutočnil v
nemeckom prístavnom meste Rostock. V utorok 27. augusta uplynie od tejto
udalosti 85 rokov.
Weimarská republika, ako sa oficiálne nazýva Nemecko v období od
zvrhnutia cisára Wilhelma II. v roku 1918 do nástupu nacistov k moci v
roku 1933, musela prekonať mnohé výzvy a ťažkosti. Napriek tomu bola
pôsobiskom mnohých významných vedcov a vynálezcov, ktorí posúvali
hranice vedy a techniky. Pracovali tu nielen teoretickí fyzici Albert
Einstein, Max Planck a Werner Heisenberg či chemik Fritz Haber, ale
rozvíjali sa aj nové technológie, napríklad raketové motory na tekuté
palivo či prúdové motory.
Vývojom rakiet sa zaoberal Wernher von Braun, ktorý vyvinul nielen prvú
balistickú strelu známu ako V2, ale neskôr pomohol vyvinúť raketu Saturn
V, ktorá vyniesla do vesmíru prvých ľudí na povrchu Mesiaca –
astronautov misie Apollo 11.
Vývojom prúdových motorov sa zaoberal nemecký konštruktér Hans Joachim
Pabst von Ohain, ktorý je spolu s britským vynálezcom Frankom Whittleom
považovaný za spoluvynálezcu prúdového motora. Whittle síce
preukázateľne predbehol von Ohaina a von Ohain poznal Whittleove
patenty, no von Ohain pri konštrukcii svojich motorov nevyužil
Whittleove poznatky.
Von Ohain v roku 1935 kontaktoval leteckého konštruktéra Ernsta
Heinkela, prezentoval mu svoj koncept a podarilo sa mu získať jeho
podporu. Spolupráca priniesla ovocie v septembri 1937, keď von Ohain
úspešne predviedol svoj prvý motor Heinkel HeS 1. Následne padlo
rozhodnutie vyvinúť lietadlo schopné prúdový motor využiť – toto
lietadlo dostalo označenie He 178.
Lietadlo Heinkel He 178 sa do vzduchu skutočne vznieslo, využívalo však
už tretí prototyp von Ohainovho motora s označením HeS 3. Lietadlo bolo
pomerne kompaktné, trup bol primárne kovový, krídla boli z dreva. Vzduch
do motora nasávalo nosom, motor samotný bol umiestnený v strede trupu.
Lietadlo používalo konvenčný podvozok – dve hlavné kolesá v prednej
tretine lietadla dopĺňalo jedno malé koleso na chvoste.
Dňa 27. augusta 1939 pilotoval prvý let modelu He 178 Erich Warsitz. Let
bol pomerne krátky, trval iba šesť minút a takmer sa skončil
katastrofou, pretože Warsitz vypol motor príliš skoro pred pristátím.
Situáciu ale zvládol a stroj bezpečne dostal na zem.
Spoločnosť Heinkel celý vývoj modelu He 178 financovala z vlastných
zdrojov bez vládnej objednávky. Lietadlo vyvinula v najvyššom možnom
utajení, nevedelo o ňom dokonca ani nemecké letectvo (Luftwaffe).
Prvý let sa odohral iba päť dní pred útokom na Poľsko, predvádzací let
pre zástupcov Luftwaffe a ministerstva letectva
(Reichsluftfahrtministerium – RLM) sa konal 1. novembra 1939 po porážke
Poľska. Za Luftwaffe sa ho zúčastnil Ernst Udet, šéf Luftwaffe Hermann
Göring ho nesledoval. Medzi divákmi bol tiež minister letectva Erhard
Milch. Ani jedného z nich ale výkon stroja neohúril.
Heinkel He 178 bol síce nespochybniteľným technickým úspechom, jeho
rýchlosť však aj s výkonnejšími motormi HeS 6 dosahovala maximálne 598
kilometrov za hodinu, bojová výdrž bola iba desať minút.
Ernst Heinkel bol sklamaný nezáujmom zástupcov Luftwaffe a ministerstva,
vo svojej autobiografii ho pripisoval nepochopeniu výhod prúdového
pohonu. Heinkel však nevedel, že RLM už na vývoji prúdového pohonu
pracovalo po vlastnej osi. Spoločnosti BMW a Junkers však namiesto
radiálnej konštrukcie, ktorú použil Heinkel, uprednostnili axiálnu
konštrukciu prúdového motora. Program vývoja He 178 sa napriek tomu stal
zdrojom cenných informácií, ktoré výrazne pomohli pri ďalšom vývoji
prúdových motorov.
Stroj použitý pri testovacom lete bol niekoľko rokov vystavený v
leteckom múzeu v Berlíne, v roku 1943 bol však počas náletu zničený.